Oinomaos (syn Area)

Kráľ Oinomaos, Hippodamia a olympskí bohovia, farebná litografia

Oinomaos alebo Oinomáos ( starogr. ΟἰνόμαοςOinomaos) je v gréckej mytológii syn boha Area a jeho milenky Harpiny [1] [2] alebo v inej verzii Asteropy. [3] [4] Bol kráľ élidskej Pisy. [5]

Kráľ Oinomaos mal krásnu dcéru Hippodameiu, o ktorej ruku sa uchádzalo mnoho pytačov. Podľa veštby sa však jej manžel mal stať príčinou jeho smrti, [3] [6] a aby sa takému osudu vyhol, vyzval každého uchádzača na rýchlostné preteky na voze, v čom ho doposiaľ nik neprekonal a pripojil podmienku, že víťaz smie porazeného prepichnúť oštepom. O život tak pripravil trinásť mladých mužov, ich hlavy potom napichol na kôl a vystavil ich pred bránou svojho paláca. [5]

Do Élidy potom prišiel Tantalov syn Pelops a Hippodameia sa mu tiež zapáčila. Keďže Pelops bol vyhnanec zo svojho kráľovstva, mal nádej s jej rukou získať trón v Pise, a preto požiadal Oinomaa o jej ruku. Oinomaos ho podľa osvedčeného zvyku vyzval na preteky, presvedčený o tom, že rýchlosť jeho koní, darovaných od boha vojny Area, nemôže prekonať. [5] Lenže Pelops mal rovnako rýchle kone, ktoré dostal od boha Poseidóna [7] a navyše bol aj ľstivý. Pred pretekmi pre istotu podplatil Oinomaovho vozataja Myrtila, aby uvolnil v osi kráľovho voza zákolesník. [8] Podľa inej verzie ho o to požiadala Hippodameia, ktorá sa do Pelopa zaľúbila. [5]

Ako obvykle dal Oinomaos svojmu súperovi počas pretekov náskok, a potom sa za ním pustil. Dohnal ho až tesne pred cieľom na rovine pred Apolónovým chrámom, a keď sa rozohnal, aby ho prepichol oštepom, odletelo mu koleso z osi a pri páde zahynul. [9] Pelops následne jeho telo slávnostne pochoval a po stanovenom smútku sa s Hippodameiou oženil. Keď sa stal kráľom, na pamiatku svojho víťazstva v údolí medzi riekami Alfeiom a Kladeom založil olympijské hry (podľa inej verzie hry založil Herakles). [10]

Vozataja Myrtila, ktorý zradil svojho kráľa, dal Pelops zhodiť z vysokej skaly do mora. Myrtilos však ešte pred smrťou stihol Pelopa a s ním aj celý jeho rod prekliať. [10] [11]

  • referencie a bibliografia

Referencie a bibliografia

  1. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,73,1.
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,22,6.
  3. a b Hyginus, Fabulae 84.
  4. Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,1.
  5. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 337-338.
  6. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,4.
  7. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,3.
  8. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. 978-80-7391-580-3. S. 340.
  9. Apollónios Rodský, Argonautica, 1,752–756.
  10. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 364-366.
  11. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,7-8.
Iné jazyky
brezhoneg: Oinomaos
català: Enomau
čeština: Oinomaos
Ελληνικά: Οινόμαος
English: Oenomaus
Esperanto: Enomao
español: Enómao
suomi: Oinomaos
français: Œnomaos
עברית: אוינומאוס
italiano: Enomao
қазақша: Эномай
Latina: Oenomaus
Nederlands: Oinomaos
polski: Ojnomaos
português: Enomau
русский: Эномай
srpskohrvatski / српскохрватски: Enomaj
српски / srpski: Еномај
svenska: Oinomaos
українська: Еномай